Klasifikácia bravčových bokov

Zaujatosť pri odhadovaní podskupín populácie

Klasifikácia polovičiek bravčového mäsa v EÚ sa vykonáva na základe obsahu svaloviny v polovici. Toto sa odhaduje pomocou meraní zariadenia (hrúbka slaniny alebo mäsa). Vzorce na odhad sú vyvinuté pomocou rezacích experimentov, v ktorých sa určuje skutočný a odhadovaný obsah svaloviny reprezentatívnej vzorky jatočných tiel. V takýchto vzorkách sú zvyčajne zahrnuté podskupiny, ako je pohlavie alebo rôzne genotypy. Z predchádzajúcich štúdií je už známe, že presnosť odhadov pre podskupiny môže byť odlišná a tiež, že odhady môžu byť rôzne skreslené. Najmä toto skreslenie (nadhodnotenie alebo podhodnotenie časti populácie) je na trhu v skutočnosti badateľné ako ekonomická výhoda alebo nevýhoda pre skupiny.

V simulačnej štúdii založenej na holandských a španielskych experimentálnych údajoch s diferenciáciou podľa pohlavia alebo genotypu B. ENGEL, W.G. BUIST, M. FONT i FURNOLS a E. LAMBOIJ (Subpopulácie a presnosť predikcie v klasifikácii jatočných tiel ošípaných) skúmali možné účinky. Štúdia je založená predovšetkým na lineárnych regresných vzorcoch.

Skúmanie dvoch pohlaví, prasníc a kastrátov, ukazuje, že pri použití jednotného odhadového vzorca dochádza k znateľným skresleniam, pričom prasnice sú podhodnotené o -1% a kastrované sú nadhodnotené o 1%. Výsledkom je systematický rozdiel v odhadoch 2 % obsahu svaloviny medzi oboma pohlaviami. Pri skúmaní štyroch rôznych genotypov (3 materské línie a 1 súbor 5 otcovských línií, teda žiadne komerčné kríženia) sa tento rozsah systematického rozdielu dokonca zvyšuje až na 4 % obsahu svaloviny. Je však potrebné poznamenať, že tieto výsledky možno len ťažko preniesť do praktických podmienok, pretože materské a otcovské línie extrahované na komerčné kríženie často vykazujú navzájom drastické morfologické rozdiely.

Autori zo svojho výskumu dospeli k záveru, že systematické skreslenie subpopulácií by sa dalo eliminovať, ak by sa pre tieto podskupiny použili špecifické vzorce odhadov. Ako poznamenávajú samotní autori, vyžadovalo by si to, aby aj subpopulácie boli zahrnuté do reprezentatívneho počtu v príslušnom disekčnom experimente. To je pre pohlavia ľahko dosiahnuteľné, zatiaľ čo rastúca internacionalizácia chovu ošípaných pravdepodobne sťaží určovanie genetických subpopulácií s dostatočnou istotou, najmä v nemeckých podmienkach.

V každom prípade sa o rodovo špecifických vzorcoch odhadu bude diskutovať až vtedy, keď sa potrebné informácie digitálne začlenia do stanovenia obsahu svaloviny na linke zabíjania pomocou elektronických ušných štítkov. Mimochodom, potreba uvažovať o rodovo špecifických vzorcoch vzniká len v prípadoch, keď sa vykonáva rodovo špecifický výkrm: výkrm prasníc musí vo všeobecnosti počítať so systematickým znevýhodnením.

Zdroj: Kulmbach [BRANSCHEID]