Každodenný hluk ovplyvňuje variabilitu srdcovej frekvencie

Hlukové znečistenie, napr. z dopravy, môže mať negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém. Možný mechanizmus účinku sa doteraz v epidemiologických štúdiách takmer neskúmal. Vedci z Helmholtz Zentrum München teraz dokázali, že zvuky z každodenného života ovplyvňujú aj variabilitu srdcovej frekvencie, t. j. schopnosť srdca prispôsobiť tepovú frekvenciu akútnym udalostiam. Výsledky boli publikované v renomovanom časopise 'Environmental Health Perspectives'.

Súvislosť medzi hlukom, najmä vysokou intenzitou hluku, a kardiovaskulárnymi ochoreniami je známa z predchádzajúcich štúdií. Vedci okolo Ute Kraus z pracovnej skupiny 'Environmentálne riziká', ktorú vedie Dr. Alexandra Schneider z Inštitútu pre epidemiológiu II (EPI II) v Helmholtz Zentrum München (HMGU) teraz tiež skúmala dôsledky nášho každodenného hluku na pozadí a zistila, že to predstavuje aj zdravotné riziká.

Vedci vyhodnotili údaje zo štúdie na účastníkoch populačnej štúdie KORA. 110 účastníkov bolo opakovane vybavených meracími prístrojmi, ktoré zaznamenávali srdcovú frekvenciu aj okolitý hluk počas približne šiestich hodín. Hodnoty hlasitosti boli rozdelené do dvoch skupín na prahu 65 dB a pre každú skupinu boli analyzované súvisiace srdcové frekvencie a variabilita srdcovej frekvencie (HRV). HRV popisuje prispôsobivosť kardiovaskulárneho systému aktuálnym požiadavkám a je riadená autonómnym nervovým systémom. Autonómny nervový systém pozostáva z nervových skupín nazývaných sympatický a parasympatický nervový systém. Aktivácia sympatického nervového systému a potlačenie parasympatického nervového systému vedie k zníženiu HRV. Nízka HRV je rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.

Výsledky štúdie ukazujú, že HRV sa znížilo pri zvýšení hluku o 5 dB v rozsahu vysokej aj nízkej intenzity hlasitosti. „Štúdia ukazuje, že nielen vyššia intenzita hluku má za následok stres a poškodenie zdravia, ale že nižšia intenzita hluku môže spôsobiť aj negatívne účinky na zdravie,“ hovorí prof. Dr. Annette Peters, riaditeľka EPI II.„Momentálne zisťujeme zdroje hluku z každodenného prostredia. Bolo by tiež zaujímavé zopakovať štúdiu s mladšími účastníkmi, berúc do úvahy vnímanie mrzutosti a ďalšie zdravotné parametre, ako je krvný tlak.“ Keďže priemerný vek skúmanej populácie bol 61 rokov, všeobecný prenos výsledkov do všeobecnej populácie je možné len obmedzene.

Environmentálne faktory a životný štýl významne prispievajú k rozvoju rozšírených chorôb v Nemecku, ako sú kardiovaskulárne choroby a diabetes mellitus. Cieľom Helmholtz Zentrum München je vyvinúť nové prístupy k diagnostike, terapii a prevencii závažných rozšírených chorôb.

Pôvodný publikácie:

Kraus, U. a kol. (2013), Individuálna denná expozícia hluku počas rutinných činností a variabilita srdcovej frekvencie u dospelých: Štúdia opakovaných meraní, Environmental Health Perspectives, Volume 121, Number 5, 607-612

Odkaz na odbornú publikáciu:

http://ehp.niehs.nih.gov/1205606/

Zdroj: Neuherberg [ Helmholtz Center Munich ]