Stévia nie je o nič zdravšia ako iné náhradky cukru

Sladidlo stévia nie je o nič lepšie alebo horšie ako iné náhrady cukru pre pacientov s cukrovkou. Upozorňuje na to Nemecká diabetologická spoločnosť (DDG). „Stévia je ďalšou alternatívou cukru, ktorá neobsahuje žiadne kalórie,“ vysvetľuje profesor Dr. med. Stephan Matthaei, predseda DDG. "Nie viac a nič menej."

Od stiahnutia produktov pre diabetikov z trhu sú všetky zdravé potraviny v zásade rovnako vhodné pre pacientov s cukrovkou aj pre pacientov bez cukrovky. Stévia je podľa Matthaeia len dobrou alternatívou pre ľudí, ktorí trpia vrodenou metabolickou poruchou fenylketonúriou a potrebujú aj sladidlá.

Glykozidy steviolu, hovorovo známe ako „stévia“, sú v Európskej únii schválené ako sladidlá od decembra 2011 pod označením „potravinová prísada E 960“. Stévia sa získava z rastliny „Stevia rebaudiana“, známej aj ako „sladká bylina“ alebo „medovka“. Stévia je dvesto až tristokrát sladšia ako cukor a prakticky bez energie. Konzumácia steviol-glykozidov sa považuje za bezpečnú, ak je dodržaná tolerovateľná denná dávka (ADI) štyri miligramy na kilogram telesnej hmotnosti a deň. Zatiaľ nie je jasné, či hrozí predávkovanie. Stévia nie je kazivá ani karcinogénna, nepoškodzuje genetickú výbavu a nenarúša plodnosť ani vývoj nenarodeného dieťaťa.

To platí aj pre ostatné sladidlá, zdôrazňuje profesor Dr. med. Andreas Fritsche, tlačový hovorca DDG z Tübingenu. Americká diabetická asociácia testovala päť umelých sladidiel a vyhlásila ich za neškodné: acesulfám, aspartám, sacharín, sukralóza a neotam. „Neexistuje žiadny spoľahlivý vedecký dôkaz, ktorý by preukázal, že tieto sladidlá sú v množstvách odporúčaných na konzumáciu karcinogénne,“ vysvetľuje Fritsche.

Odborník na DDG je tiež proti občasnému tvrdeniu, že sladidlá alebo s nimi údajne spojené uvoľňovanie inzulínu môže vyvolať záchvaty hladu a dokonca spôsobiť závislosť. "Ak vôbec, inzulín vysiela signál saturácie do mozgu u štíhlych ľudí," hovorí Fritsche. Na druhej strane u ľudí s nadváhou je mozog pravdepodobne necitlivý na inzulín. Preto sa saturačný signál už nemusí dostať do mozgu. "Podľa všetkého, čo v súčasnosti vedecky vieme, cukor ani sladidlá nemôžu byť návykové," vysvetľuje Fritsche. Bez ohľadu na to by si každý mal dávať pozor, aby nekonzumoval viac ako odporúčané množstvá sladidiel alebo viac ako 50 gramov cukru denne.

Stévia je len dobrou alternatívou pre ľudí, ktorí trpia veľmi zriedkavým metabolickým ochorením fenylketonúriou a ktorí potrebujú sladidlá aj kvôli cukrovke. Každý, kto trpí fenylketonúriou, nemôže tolerovať aminokyselinu fenylalanín. Keďže sladidlo aspartám obsahuje fenylalanín, tí, ktorých sa to týka, sa mu musia vyhýbať - Stévia naopak, podobne ako iné sladidlá, fenylalanín neobsahuje. „Celkovo by to však nemalo ovplyvniť viac ako tucet ľudí v Nemecku,“ zdôrazňuje Fritsche.

V súčasnosti prebieha výskum, prečo stévia chutí nielen sladko, ale aj horko. Zabezpečujú to dva chuťové receptory hTAS2R4 a hTAS2R14, ako zistili vedci z Technickej univerzity v Mníchove a Nemeckého inštitútu pre výskum výživy Potsdam Rehbrücke (DIfE). Vo vysokých koncentráciách stévia vyvoláva horkú chuť pripomínajúcu sladké drievko.

Zdroj: Berlin [DDG]