Nesprávny odhad je polovica úspechu – model popisuje, ako skúsenosť ovplyvňuje naše vnímanie
Keď niečo odhadujeme, podvedome využívame nedávne skúsenosti. Vedci z Univerzity Ludwiga Maximiliansa (LMU) v Mníchove a Bernsteinovho centra v Mníchove požiadali testované subjekty, aby odhadli vzdialenosti vo virtuálnom prostredí. Ich výsledky smerovali k priemernej hodnote všetkých trás, ktoré sa dovtedy uskutočnili. Vedcom sa po prvýkrát podarilo veľmi dobre predpovedať výsledky experimentu pomocou matematického modelu. Spája v sebe dva známe zákony psychofyziky pomocou výroku z teórie pravdepodobnosti. Štúdia by tak mohla mať zásadný význam pre výskum vnímania. (Journal of Neuroscience, 23. novembra 2011)
Prečo odhadujeme rovnakú vzdialenosť raz dlhú a druhú krátku? Dôležité je, aké vzdialenosti sme prešli bezprostredne predtým. Čo môže znieť triviálne, poskytuje dôležité informácie o tom, ako mozog spracováva podnety rôznej sily a dokonca aj abstraktné prvky, ako sú čísla. DR. Stefan Glasauer (LMU), projektový manažér v Bernstein Center Mníchov, a jeho doktorandka Frederike Petzschner experimentálne a teoreticky. Testované subjekty prekonali vzdialenosti vo virtuálnej miestnosti a potom ich tam čo najpresnejšie reprodukovali. Rovnako ako v predchádzajúcich štúdiách boli výsledky vždy posunuté zo správnej hodnoty na strednú hodnotu predtým zabehnutých vzdialeností.
Vedci po prvýkrát poskytujú všeobecné vysvetlenie tohto javu. Pomocou matematického modelu vedia vypočítať, ako predchádzajúce podnety ovplyvňujú aktuálny odhad. „Tento vplyv predchádzajúcich skúseností sa s najväčšou pravdepodobnosťou riadi všeobecným princípom a pravdepodobne sa vzťahuje aj na odhady množstiev alebo úrovní objemu,“ vysvetľuje Glasauer. Testované osoby, ktoré boli pri odhade vzdialenosti silne ovplyvnené predchádzajúcou skúsenosťou, kládli pri odhade uhla väčší dôraz aj na svoje predchádzajúce skúsenosti. V oboch prípadoch sa učili bez toho, aby vedeli o úspechu či neúspechu svojho výkonu. Mnohé metódy učenia si na druhej strane takúto spätnú väzbu vyžadujú.
Doteraz bolo kontroverzné, či základný princíp určuje vnímanie silných stránok stimulu, ako je objem, jas alebo dokonca vzdialenosť. Zdalo sa, že dva dôležité zákony psychofyziky si protirečia: Weberov-Fechnerov zákon publikovaný pred 150 rokmi a 50-ročná Stevensova mocenská funkcia. Mníchovskí vedci však teraz ukázali, že tieto dva zákony sa dajú, aspoň v určitých prípadoch, veľmi dobre zosúladiť.
Na tento účel sa Weberov-Fechnerov zákon kombinuje s Bayesovou pravdepodobnostnou vetou (1763), ktorá umožňuje váženie výsledkov, a tým ich premenu na Stevensovu mocninnú funkciu. "Dokázali sme pomôcť vyriešiť problém, ktorý zamestnáva výskumníkov vnímania už viac ako 50 rokov," hovorí Glasauer s presvedčením. Ďalej chcú vedci analyzovať historické údaje a objasniť, či je model potvrdený rôznymi stimulačnými modalitami, ako je objem a jas.
Bernsteinovo centrum v Mníchove je súčasťou National Bernstein Network Computational Neuroscience (NNCN). NNCN bola založená BMBF s cieľom spájať, prepájať a ďalej rozvíjať kapacity v oblasti novej výskumnej disciplíny Computational Neuroscience. Sieť je pomenovaná po nemeckom fyziológovi Juliusovi Bernsteinovi (1835-1917).
Pôvodný publikácie:
Petzschner F, Glasauer S (2011): Iteračný Bayesovský odhad ako vysvetlenie vplyvov rozsahu a regresie – Štúdia o integrácii ľudskej cesty. J Neurosci 2011, 31 (47): 17220-17229
Zdroj: Mníchov [LMU]
