Vplyv psychoterapie na mozog

Predné laloky mozgu ako centrálna sieťová štruktúra pre kognitívno-behaviorálnu terapiu

V Nemecku trpí asi tretina ľudí duševnou chorobou, ktorá si vyžaduje liečbu aspoň raz za život. Popri farmakoterapii je účinnou a široko používanou metódou liečby týchto porúch aj psychoterapia. Panická porucha sa vyskytuje asi u 3-5% a je charakterizovaná náhlym nástupom paniky, búšením srdca, potením a myšlienkou na smrť alebo mdloby.

Inovatívnu štúdiu o vplyve psychoterapie na mozgové procesy u pacientov s panickou poruchou viedol profesor Dr. Tilo Kircher a Dr. Benjamin Straube zodpovedný za Katedru psychiatrie a psychoterapie na Philipps University v Marburgu.  Bola publikovaná pod názvom: "Vplyv kognitívno-behaviorálnej terapie na nervové koreláty podmieňovania strachu pri panickej poruche" dňa 1. januára 2013 v časopise Biological Psychiatry. Ide o najväčšiu svetovú štúdiu o vplyve psychoterapie na mozog, meranej pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Práca financovaná BMBF je súčasťou rozsiahlej štúdie uskutočnenej v celom Nemecku. Doteraz nebolo jasné, ako psychoterapia ovplyvňuje mozog pacientov s panickou poruchou.

Výsledky tejto štúdie demonštrujú jedinečnú úlohu ľavého spodného frontálneho kortexu pri podmieňovaní strachu u pacientov s panickou poruchou. Pacienti vykazujú hyperaktiváciu tejto oblasti pred terapiou v porovnaní so zdravými jedincami, ktorá je po účasti na kognitívno-behaviorálnej terapii (CBT) znížená na normálnu úroveň (Kircher et al., 2013). Ďalej by sa mohlo ukázať, že u pacientov má ľavý dolný frontálny gyrus zvýšené spojenie (konektivitu) s oblasťami spracovania strachu (okrem iného, ​​amygdala, predná cingulátna kôra, insula), čo naznačuje zvýšené spojenie medzi „kognitívnymi“ a „ emocionálne“ spracováva pacientov s panickou poruchou v porovnaní so zdravými jedincami.

Kircherova štúdia je prvou, ktorá demonštruje účinky kognitívno-behaviorálnej terapie na nervové koreláty podmieňovania strachu. Zdá sa, že kognitívno-behaviorálna terapia nepôsobí primárne na emocionálne procesy, ale skôr na kognitívne procesy spojené s ľavým dolným frontálnym gyrom. „Duchovná“ metóda, a to psychoterapia, plasticky mení „hmotný“ mozog.

Tieto poznatky by mali napomôcť k ďalšej optimalizácii terapeutických metód, aby bolo možné ešte efektívnejšie liečiť pacientov s panickými poruchami a ich následkami (napr. agorafóbia). Ďalšie analýzy by mali poskytnúť informácie napríklad o tom, či genetické predispozície pacientov ovplyvňujú opísané nervové procesy a úspešnosť terapie (pozri Reif et al., v tlači). Iné hodnotiace stratégie sa naopak zameriavajú skôr na rozdiely v nervovom spracovaní medzi pacientmi, ktoré predpovedajú lepší alebo horší efekt kognitívno-behaviorálnej terapie už pred terapiou.

Weitere Informationen:

Kircher T, Arolt V, Jansen A, Pyka M, Reinhardt I, Kellermann T, Konrad C, Lueken U, Gloster AT, Gerlach AL, Ströhle A, Wittmann A, Pfleiderer B, Wittchen HU, Straube B. Vplyv kognitívno-behaviorálnych Terapia na nervových korelátoch podmieňovania strachu pri panickej poruche. Biol Psychiatry. 2013. januára 1;73(1):93-101.

http://www.biologicalpsychiatryjournal.com/article/S0006-3223(12)00670-1/fulltext 

Zdroj: Marburg [Philipps University]