Vedci odporúčajú zmenu paradigmy v hrešení chvostom
Prof. Dr. Steffen Hoy a Ina Jans-Wenstrup z Univerzity Justus Liebig v Giessene našli v nedávnom výskume financovanom vedeckým fondom QS, že v súčasnosti neexistuje bezpečné, opakovateľné, a preto udržateľné riešenie na zabránenie hryzenia chvostov ošípaných. sú. Vyžadujú inovatívne riešenia v oblasti prevencie.
Subjekty zodpovedné za projekt majú podozrenie, že príčinou kaudofágy je vysoká motivácia zvierat, pre ktoré sú interakcie s hniezdnymi partnermi zjavne zaujímavejšie ako zaobchádzanie s „neživými“ objektmi. Hryzenie chvostom sa preto neklasifikuje ako porucha správania zvierat, ale ako výsledok typického typického prieskumného správania sa „nesprávneho objektu“. Vedci preto dôrazne odporúčajú posun paradigmy v diskusii o príčinách kaudofágie. „Potrebujeme úplne odlišný prístup, aby sme mohli využívať kognitívne veľmi náročné a inteligentné ošípané takým spôsobom, aby sa nezúčastnili hniezdnych partnerov,“ vysvetľuje prof. Dr. med. Hoy. Je potrebné vyvinúť nové riešenia, ktoré sú pre zvieratá príťažlivejšie z dôvodu dostupnosti rôznych meniacich sa stimulov. „Ak všetko úsilie nepovedie k zníženiu počtu zranení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v dôsledku hryzenia chvostom, musí sa krajná úprava poslednej tretiny chvosta v budúcnosti vykonať ako individuálny zásah,“ pokračuje Hoy.
Ani pelety nie sú riešením
Vedci skúmali, či použitie rôznych peliet, okrem štandardnej kŕmnej dávky, pri chove prasiatok môže byť osvedčeným riešením proti zahryznutiu chvostom. Záver: Použitie peliet nie je vhodným preventívnym opatrením pre ciciaky a ošípané na výkrm, ďalšie skúmané faktory, ako je pohlavie, genotyp alebo vek matky, nemali žiadny alebo iba malý vplyv na správanie zvierat. V pokusoch 14 sa celkovo porovnávalo prasiatok 1.376, ktorým neboli orezané chvosty, s prasiatkami 1.190 s orezanými chvostami. Ošípané s polovičným chvostom boli napoly kŕmené štandardnou kŕmnou dávkou, druhá polovica zvierat so štandardnou kŕmnou dávkou doplnená o pelety slamy, sena alebo Hopfendolden (ako krmivo do kŕmnych zmesí a v senoch aj do zamestnania ad libitum). Vo všetkých cykloch bolo zaznamenané vysoké percento hryzenia chvostom. Použitie peliet slamy a sena nemalo žiadny vplyv na správanie zvierat, použitie peliet Hopfendolden vykazovalo rozdiely v správaní, avšak podiel čiastočných alebo celkových strát chvostov bol tiež veľmi vysoký ako 50.
V pokusoch 14 sa celkovo porovnávalo prasiatka 1.376, ktorým neboli orezané chvosty, s prasiatkami 1.190 s orezanými chvostami. Polovica chvosta sa kŕmila polovicou štandardnej dávky, druhá polovica zvierat štandardnou dávkou doplnená slamou, senom alebo chmeľovitými peletami (ako doplnok do kŕmnej zmesi a v senoch aj pre zamestnanie ad libitum). Vo všetkých cykloch bolo zaznamenané vysoké percento hryzenia chvostom. Použitie peliet slamy a sena nemal žiadny vplyv na správanie sa slaniny
Aj keď použitie peliet Hopfendolden vykazovalo rozdiely v správaní, podiel čiastočných alebo celkových strát chvostov s viac ako 50 percentami bol tiež veľmi vysoký.
Do vedeckého fondu QS
Všetky sankčné pokuty, ktoré musia systémoví partneri platiť za porušenie požiadaviek QS, plynú do vedeckého fondu QS. Podporuje tak výskumné projekty alebo vedecké udalosti týkajúce sa bezpečnosti potravín a krmív, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Vysoký význam výskumného projektu pre hospodárske subjekty v agropotravinárskom priemysle je okrem iného rozhodujúci pre financovanie prostredníctvom vedeckého fondu. Všetky momentálne financované a už ukončené projekty sú v rámci QA Science Fund zverejnené.
