Krava a klíma
Rastlinná strava je správnou stratégiou pre poľnohospodárstvo a potravinový systém šetrnejší ku klíme. Avšak pravidlo, že „za všetko môže dobytok“, sa teraz udomácnilo v mysliach mnohých ľudí. A áno: produkcia živočíšnej potravy má podstatne väčší vplyv na klímu ako produkcia rastlinnej stravy. Profesor Dr. vysvetlil, prečo stojí za to sa na to pozrieť bližšie a prečo je krava problémom len čiastočne. Wilhelm Windisch z Technickej univerzity v Mníchove na kongrese Biofach v Norimbergu.
Windisch vysvetlil: „Výroba potravín na rastlinnej báze je spojená s produkciou obrovského množstva nepožívateľnej biomasy. Začína sa to vedľajšími produktmi poľnohospodárskeho využitia, ako je ďatelinotráva, a končí sa vedľajšími produktmi spracovania zozbieraného tovaru v mlyne, pivovare, olejni alebo cukrovare. Okrem toho sú tu trávne porasty, ktoré sa v mnohých prípadoch nedajú jednoducho premeniť na ornú pôdu.“ Minimálne 30 percent trávnatých plôch v Nemecku nie je možné využiť na ornú pôdu. To znamená, že sa nemôže stať poľom pšenice alebo uhoriek. Tráva poskytuje iba biomasu, ktorú ľudia nemôžu jesť.
Podľa Windischa jeden kilogram rastlinnej stravy znamená najmenej štyri kilogramy nepožívateľnej biomasy. Musí sa vrátiť do kolobehu poľnohospodárskych materiálov – či už hnitím na poli, fermentáciou v bioplynových staniciach alebo kŕmením hospodárskych zvierat. Ale až posledná možnosť z toho robí doplnkovú potravu pre ľudí, úplne bez konkurencie v potrave.
Prečo je to dôležité? Ak štyri kilogramy biomasy, ktorá nie je pre ľudí požívateľná, zjedia zvieratá, zvýši sa tým počet ľudí, ktorých možno uživiť tou istou poľnohospodárskou pôdou. A to dokážu najmä prežúvavce, prasatá a hydina to dokážu len ťažko. Windisch zdôraznil dôležitosť účinnosti krmiva. Úroveň úžitkovosti zvierat, t. j. ich schopnosť produkovať mlieko alebo produkovať mäso, musí byť podľa jeho názoru taká, aby to dokázali vo veľkej miere dosiahnuť s nejedlou biomasou. Len čo potrebujú veľa špeciálne vypestovaného krmiva, na ploche sa súťaží o potravu.
Vo výsledku by to zobralo trochu vetra z plachiet diskusii „tanier alebo koryto“, pretože do krmiva pre zvieratá by sa dostávalo čo najmenej špeciálne pestovaného obilia, repky alebo sóje. Vyžaduje si to však aj prehodnotenie hospodárskych stratégií poľnohospodárstva. Zvýhodnené sú všetky spoločnosti, ktoré obhospodarujú trávne porasty tak, aby sa viazal CO2 a podporovala biodiverzita. Ide predovšetkým o ekologické farmy, no takto fungujú aj niektorí konvenční farmári. Potom sa do značnej miery zabráni konkurencii v oblasti potravín a diskusia o krave poškodzujúcej klímu by sa dostala na objektívnejší základ.
Britta Kleinová, www.bzfe.de
