Ochrana názvu „Parmigiano Reggiano“: Komisia podniká právne kroky proti Nemecku

Európska komisia sa rozhodla podať žalobu proti Nemecku na Európsky súdny dvor za nesprávne uplatňovanie práva EÚ o ochrane chránených označení pôvodu (CHOP) na označenie „Parmigiano Reggiano“. Nemecko nezaručuje úplnú ochranu tohto CHOP na svojom území. Používanie tohto názvu, registrovaného na úrovni Európskej únie od roku 1996, je de iure vyhradené výlučne výrobcom na vymedzenom talianskom území, ktorí vyrábajú tento syr v súlade so záväznou špecifikáciou.

Podľa európskej legislatívy o chránených označeniach pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označeniach (CHZO)[1], členské štáty musia chrániť chránené názvy pred akýmkoľvek zneužitím, imitáciou alebo narážkou, a to aj vtedy, ak je uvedený skutočný pôvod výrobku alebo ak ide o preklad ceneného názvu. To platí aj pre názov „Parmigiano Reggiano“, ktorý je registrovaný od roku 1996[2].

V Nemecku sa však syr, ktorý nespĺňa špecifikáciu názvu „Parmigiano Reggiano“, naďalej predáva pod názvom „Parmigiano Reggiano“, hoci Komisia sa domnieva, že tento názov je francúzskym prekladom názvu „Parmigiano Reggiano“. Svedčí o tom množstvo referenčných prác od roku 1516 až po súčasnosť, ako aj ďalšie prvky, ktoré objasňujú nerozlučnú súvislosť medzi týmito dvoma označeniami.

Komisia zaslala nemeckým orgánom formálnu výzvu v októbri 2003, čím začala konanie o porušení. Nemecko sa vo svojej odpovedi z decembra 2003 nezaviazalo dodržiavať právne predpisy Spoločenstva o CHOP v súvislosti s predmetným výrobkom. a CHZO udržať. V apríli Komisia zaslala odôvodnené stanovisko (pozri IP/04/474), v ktorom požiadala Nemecko, aby do dvoch mesiacov prijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so stanoviskom. Nemecko vo svojej odpovedi tvrdilo, že „Parmesan“ je všeobecný názov a nemožno ho považovať za preklad „Parmigiano Reggiano“. Komisia sa preto v tejto veci odvoláva na Európsky súdny dvor.

Ak Súd zistí, že došlo k porušeniu zmluvy, Nemecko bude musieť prijať potrebné opatrenia na splnenie svojich záväzkov. Ak tak neurobí, článok 228 Zmluvy o ES oprávňuje Komisiu prijať opatrenia proti členskému štátu, ktorý nevyhovie rozsudku Európskeho súdneho dvora. Komisia potom môže znova zaslať prvú formálnu výzvu („žiadosť o pripomienky“) a potom druhú a poslednú formálnu výzvu („odôvodnené stanovisko“). Podľa tohto článku môže Komisia tiež požiadať Súdny dvor o uloženie pokuty členskému štátu.

---

[1] Nariadenie (ES) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 - Úradný vestník L 208 z 24.7.1992. júla 1 str.

[2] Nariadenie (ES) č. 1107/96 z 21. júna 1996 - Úradný vestník L 148 z 21.6.1996. júna 1, str.

Zdroj: Brusel [eu]