Diologický workshop od Tönnies Research

Dobré životné podmienky zvierat a emisie – ako vytvoríme optimálny chov? Herci sa touto otázkou zaoberali na najnovšom workshope v Tönnies Forschungs gGmbH. V kláštornej bráne v Marienfelde sa zišli výrobcovia, vedci a zástupcovia firiem, poľnohospodárskych organizácií a predajcov potravín, aby ukázali, ako možno tieto dva aspekty optimálne spojiť v chove dobytka. Nakoniec sme dospeli k záveru, že existuje veľa dobrých nápadov, úspešných praktických príkladov a cielených prístupov, ale rovnako veľa hrubých dosiek, ktoré treba ešte prevŕtať.

„Je pozoruhodné, že plenárne zasadnutie pokrývalo väčšinu nemeckého sektora maloobchodu s potravinami, pričom zároveň do diskusie vstúpilo poľnohospodárstvo, mäsový priemysel a výskum,“ ocenil profesor Dr. Hans-Joachim Bätza, predseda správnej rady Tönnies Research. Nie je tu žiadna kvintesencia, ale skôr množstvo stavebných prvkov, na ktoré sa oplatí pozrieť sa oveľa bližšie – napríklad účinnosť krmiva, zlepšené podmienky stajne, selektívny chov, manažment zdravia, nízkoemisné kŕmenie, systémy hospodárenia s maštaľným hnojom a maštaľným hnojom, alternatívne zdroje bielkovín, výchova a vzdelávanie .

„Ďalšia optimalizácia je základom pre zmenu smerom k udržateľnejším systémom,“ zdôrazňuje Dr. Gereon Schulze Althoff, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie. Kombinácia týchto a iných opatrení by mohla viesť k chovu dobytka, ktorý je dôsledne zameraný na zvieratá a zároveň zohľadňuje environmentálne otázky. Je potrebný dlhotrvajúci, zdravý a odolný dobytok, úroveň genetickej výkonnosti, ktorá zodpovedá produkčnému potenciálu dostupného krmiva, a dôsledná podpora zdravia zvierat. "Celkovo to nie je nič iné ako profesionálne obehové hospodárstvo."

Pódium bolo zaplnené špičkovými ľuďmi. Profesor Dr. DR. Kai Frölich (Arche Warder) objasnil, ako do seba zapadá intenzívny a extenzívny chov dobytka a ako Arche Warder prispieva k ochrane ohrozených plemien. O pastvinárstve, emisiách a biodiverzite diskutoval profesor Dr. V centre pozornosti Friedhelm Taube. Lars Broer (Poľnohospodársky výskumný a výskumný ústav Dolnosaskej poľnohospodárskej komory) zdôraznil súvislosť medzi otvorenými stajňami a znižovaním emisií. Bernhard Feller z Poľnohospodárskej komory Severného Porýnia-Vestfálska vysvetlil nové stabilné konštrukčné koncepty a ich výhody a nevýhody.

Frölich vyzýva na silnejšiu orientáciu výroby potravín na udržateľnosť, ekologickú kompatibilitu a regionálnosť. Jeho koncept do istej miery predstavuje návrat k forme poľnohospodárstva, ktoré by sa mohlo stať dôležitým pilierom ochrany prírody a v ktorom zohrávajú významnú úlohu staré plemená hospodárskych zvierat. Najdôležitejšie by spočiatku bolo podrobné určenie a diferenciácia vhodných plôch, ktoré by sa využívali buď intenzívne v rámci precízneho poľnohospodárstva alebo v extenzívnom poľnohospodárstve s menším úrodovým potenciálom. „Malé a stredné poľnohospodárske štruktúry musia byť zachované a farmári s touto formou využitia musia byť špecificky podporovaní,“ hovorí Frölich. Štátne nástroje financovania by už nemali zohľadňovať veľkosť územia, ako tomu bolo predtým, ale mali by byť založené predovšetkým na rozsahu príslušných ekosystémových služieb, napríklad na koncepcii prémie za verejné blaho nemeckého združenia pre Ochrana krajiny.

O úlohe chovu hospodárskych zvierat v kontexte zabezpečenia svetového zásobovania potravinami ako aj v kontexte ekologickej intenzifikácie hovoril profesor Dr. Friedhelm Taube z Univerzity v Kiel na príklade chovu dobytka. Tvrdí, že zabezpečenie svetovej potravinovej bezpečnosti súvisí s výrazným znížením spotreby živočíšnych potravín v bohatých krajinách. Pre nemecké a európske poľnohospodárstvo to znamená, že mlieko by sa v budúcnosti malo produkovať predovšetkým z trávnych porastov a nie – ako je vidieť na súčasnom trende – čoraz častejšie z polí s kŕmnou kukuricou a koncentrovaným krmivom. Úroveň chovu zvierat je navyše potrebné prispôsobiť plneniu ekosystémových služieb v oblasti ochrany vôd, ochrany klímy a biodiverzity. S výsledkami projektu „Eko-efektívna produkcia mlieka na pastvinách Lindhof“ ukazuje Taube príkladným spôsobom, že tento holistický prístup môže byť úspešný. „Kombináciou prvkov ekologického poľnohospodárstva v produkcii krmovín (ďatelinové systémy) a integrovaného poľnohospodárstva v produkcii trhových plodín smerom k „hybridným systémom“ je zaručené dosiahnutie cieľov európskej stratégie „farm-to-fork“ pri zachovaní vysokej úroveň výroby, ktorú musí podporovať politika a obchod,“ tvrdí profesor Taube.

Výsledky štúdie financovanej spolkovou krajinou Dolné Sasko vedú k záveru, že šírenie pachov z vonkajších stajní sa zdá byť obmedzené: aspoň to z údajov vyvodzuje Lars Broer z LUFA Nord-West. Emisie teda pochádzajú len z funkčnej oblasti, kde sa ukladajú výkaly a moč. Predpokladom je štruktúrovanie zálivu. Výbeh by mal byť určite zastrešený a „toaletný priestor“ by mal byť vyrobený z roštových podláh, odporúča Broer. "Čím je oblasť suchšia, tým menej emisií amoniaku."

Bernhard Feller z Poľnohospodárskej komory Severného Porýnia-Vestfálska s tým môže len súhlasiť: Moderné koncepcie výstavby stajní musia spĺňať požiadavky vyšších štandardov blaha zvierat, nižších dopadov na životné prostredie a hospodárnosti práce. Existujúce budovy sa často otvárajú a menia na vonkajšie klimatické stajne. Toto schválenie však podlieha zákonom o emisiách a ochrane prírody „a preto predstavuje významnú prekážku“. Základom rozhodovania pre stabilný systém je dnes dostupnosť pracovníkov, podstielkového materiálu ako aj možnosť získať súhlas a cenová štruktúra, ktorá umožňuje hospodárne hospodárenie.

Na záver podujatia štyria rečníci diskutovali s pozvanými odborníkmi, aké naliehavé výskumné otázky je teraz potrebné zodpovedať, aby sa dosiahol ďalší pokrok vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok bezpečnosti štátneho plánovania a podpory pre dobré životné podmienky zvierat a ochranu klímy. Ukázalo sa, že najmä otázky marketingových a zmluvných stratégií si vyžadujú integráciu spoločenských vied, aby sa zmenšili prekážky v takzvanej spotrebiteľsko-občianskej priepasti. Čo všetci chcú, ale nikto nekupuje – vyriešiť tento rozpor je veľkou výzvou.

Pozadie
Tönnies Research je nezisková výskumná platforma o budúcnosti dobrých životných podmienok zvierat a udržateľnosti chovu hospodárskych zvierat. Za týmto účelom od roku 2010 iniciuje a podporuje výskumné projekty a štúdie s cieľom zlepšiť chov hospodárskych zvierat s prihliadnutím na ochranu zvierat, klímy, životného prostredia, prírody a spotrebiteľov, ako aj na zdravú výživu, ako aj na šírenie výsledkov a ich uplatnenie v praxi. Viac o Tönnieho výskume na: www.toennies-forschung.de