Mzda manažérov založená na zisku je kontraproduktívna
Vzhľadom na súčasnú globálnu krízu finančného trhu a účtovné škandály je čoraz ťažšie riadiť sa štandardnou ekonomickou tézou, že odmeňovanie na základe výkonu vedie k vyšším výkonom. Prof. Margit Osterloh a Katja Rost preto skúmali, či vyššie variabilné odmeňovanie manažérov skutočne zvyšuje výkonnosť spoločnosti. Skombinovali výsledky 76 vedeckých štúdií od 123767 1,2 skúmaných spoločností a zistili: „Výška premenného príjmu generálneho riaditeľa vysvetľuje výkonnosť spoločnosti len o XNUMX percenta“, sumarizuje Katja Rost, zamestnankyňa predsedu pre organizáciu a riadenie technológií a inovácií. výsledky spolu. To znamená, že vysoká úroveň vyplácania prémií, akcií a opcií generálnemu riaditeľovi už nemá prakticky žiadny vplyv na ekonomický úspech spoločnosti.
Aby ekonómovia vysvetlili chýbajúcu súvislosť medzi odmeňovaním za výkon a výkonom spoločnosti, skúmali časový vývoj súvislosti medzi variabilnými platmi generálnych riaditeľov a výkonnosťou spoločnosti. „Platenie za výkon nebolo vždy neúčinné,“ vysvetľuje Katja Rost. "Účinnosť sa v priebehu rokov dramaticky znížila." Napríklad v roku 1950 bonus generálneho riaditeľa skutočne viedol k pôsobivému zvýšeniu ziskov spoločnosti. V roku 2007 však vyšší bonus CEO vedie k miernemu zníženiu zisku spoločnosti. Ak by sa tento výsledok extrapoloval, negatívna súvislosť by bola jasná v roku 2020. V súlade s tým bonus v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť poklesu výkonnosti spoločnosti v budúcnosti. Spojenie medzi akciovými a opčnými plánmi a výkonnosťou spoločnosti je v priebehu času trvalo nízke. V dôsledku toho bolo a je pre výkonnosť spoločnosti nepodstatné, či a koľko opcií a akcií spoločnosť poskytne svojmu generálnemu riaditeľovi, uzavreli dvaja vedci.
Napriek tomu sa Pay for Performance považuje za stelesnenie progresívnej metódy riadenia. Takéto módy však z dlhodobého hľadiska často vedú k dysfunkcii, vysvetľuje Margit Osterloh. V prípade Pay for Performance sú to potláčanie vnútornej motivácie manažérov, kontraproduktívne behaviorálne stimuly (napr. na manipuláciu a skrývanie rizík) a negatívne efekty selekcie, pretože najmä manažéri, ktorí majú vlastný záujem, sú priťahovaní k firmám s Pay for Performance. V dôsledku toho sú potrebné ďalšie kontrolné opatrenia. „Minulosť však ukazuje, že móda môže vydržať aj napriek svojej nefunkčnosti – kým sa neobjaví ďalšia móda,“ hovorí Margit Osterloh.
Rost, K., Osterloh, M. (2007), Management fashion pay-for-performance, in: Vartiainen, M., Antoni, C. Baeten, X., Hakonen, N., Lucas, R., Thierry, T (2008), in: Manažment odmeňovania – fakty a trendy v Európe, 139-163, Pope.
Zdroj: Zurich [Uni]
