Organické ošípané na výskum

Potravinárski chemici z univerzity v Münsteri spolupracujú s ekologickou farmou „Gut Wewel“.

Čo majú roztomilé ružové prasiatka spoločné s ľudským trávením? Na prvý pohľad nič moc, ale kto sa v problematike vyzná, vie, že prasacie črevo je veľmi podobné ľudskému a preto je vhodné na výskumné účely. Ošípané sú tiež ideálne na štúdium toho, ako črevá spracovávajú polyfenoly – sekundárne rastlinné látky, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkých potravinách. Dr. Hans-Ulrich Humpf z Ústavu chémie potravín a doktorandka Kathrin Keppler skúmajú tieto rastlinné látky a už rok a pol pracujú s rodinou Kurzenovcov na ekologickej farme „Gut Wewel“ v Sendene.

Polyfenoly – každý z nás ich konzumuje každý deň, no málokto o nich vie. Ich účinok je značný: hrozno sčervenajú a kávu mierne zhorknú a zaistia žltú farbu marhúľ, ako aj červenú papriku. Okrem týchto pôžitkárskych vlastností dokážu oveľa viac: v dostatočnom množstve pomáhajú predchádzať rakovine, pôsobia protizápalovo a posilňujú imunitný systém. Odporúčané pravidlo „jedz päť denne“ – založené na ovocí a zelenine – platí, v neposlednom rade aj kvôli polyfenolom.

Humpf a Keppler sú si vedomí týchto pozitívnych vlastností, a preto používajú ošípané, aby skúmali, koľko polyfenolov skonzumovaných vo forme potravy organizmus skutočne absorbuje. Pretože nie všetko, čo jeme, dokáže telo skutočne využiť. Rozhodujúcu úlohu zohráva trávenie, ako vysvetľuje Humpf: „Zatiaľ čo sa sekundárne rastlinné látky vstrebávajú cez črevnú sliznicu, začnú ich rozkladať črevné baktérie.“ Je preto dôležité skúmať, koľko skonzumovaných polyfenolov sa dostane do organizmu. Keďže testovanie na ľuďoch nie je možné, bio ošípané sú dobrou alternatívou. Sú najvhodnejšie, pretože sa neliečia antibiotikami.

Aby sa zabezpečila čo najvyššia úroveň prirodzenosti, mikroorganizmy sa z čriev bio ošípaných odstraňujú priamo počas porážky. Vybrané polyfenoly, ktoré predstavujú celú skupinu, ktorá zahŕňa niekoľko tisíc rastlinných látok, sa „inkubujú“ s jedným až dvoma mililitrami týchto organizmov v neprítomnosti kyslíka štyri až 24 hodín. Nakoniec sa zmes analyzuje.

Vo výsledku je už vidieť, že baktérie v čreve by polyfenoly čiastočne rozložili. Štúdie umožnili vyvodiť závery o rozklade sekundárnych rastlinných látok u ľudí. To a skutočnosť, že práca sa vykonáva na mikromeradle, je to, čo robí tieto štúdie špeciálnymi, vysvetľuje Humpf. Štúdiom organických prasiat sa možno čoskoro podarí objasniť, koľko jabĺk človek potrebuje zjesť, napríklad, aby mal dostatok polyfenolov.

Napriek všetkej radosti z výsledkov je tu ešte jedna nevýhoda: doslova „úbohé prasatá“. Ale nebojte sa: nemusíte sa vzdať svojho života kvôli výskumu. „Skúmame len črevá ošípaných, ktoré sa aj tak zabijú,“ ubezpečuje prof. Humpf.

Zdroj: Münster [ wwu ]