Vplyv cholesterolu v strave na hladinu cholesterolu v krvi

Predpoklad, že vysoký obsah cholesterolu v potravinách vedie k artérioskleróze alebo infarktu, je aj dnes veľmi kontroverzný. DR. Rainer Schubert z Ústavu fyziológie výživy na Univerzite Friedricha Schillera Jena v nasledujúcom článku popisuje, že väčšina serióznych štúdií nepreukazuje žiadnu súvislosť medzi príjmom cholesterolu v strave a ischemickou chorobou srdca.

Dlho sa verilo, že aterómy (tiež plaky = zhrubnutia v tepnách) pozostávajú prevažne z cholesterolu. Podľa neskorších podrobnejších analýz pozostáva arteriálny plát len ​​z približne 5 % lipidov a cholesterolu, väčšinu tvoria spojivové tkanivá (80 %), vápnik (7 %), ako aj penové bunky a lymfocyty. Odporúčania na zníženie rizika ICHS prostredníctvom nízkocholesterolovej diéty sa robia dodnes, napriek všetkým dôkazom o opaku.
Zníženie sérového cholesterolu očakávané z diétnych opatrení je zvyčajne 5 – 10 %. V početných kontrolovaných štúdiách a zdravotných prieskumoch bolo v priemere zníženie len 3 – 6 %. Úprava zvýšenej hladiny cholesterolu samotnou zmenou stravovania nie je vhodným opatrením. Rôznorodosť potravín navyše značne trpí, vyvoláva pocity frustrácie a nedostatku, ako aj strachov (zvýšený stres) a často vedie k poruchám príjmu potravy. Stres môže zvýšiť sérové ​​hladiny o 65 mg/100 ml. Zaujímavé v tejto súvislosti je aj to, že aj keď máte nižší príjem cholesterolu, nemusíte sa vzdať mäsa či mäsových výrobkov. Množstvo cholesterolu skonzumovaného s týmito potravinami sa často preceňuje. Pri 150 g mäsa denne je priemerný obsah cholesterolu 45 – 65 mg cholesterolu/100 g suroviny (hovädzie, bravčové, hydina) a vstrebateľnosť cholesterolu 35 – 50 %, medzi 25 a 50 mg vstrebateľného cholesterolu. absorbované za deň. Vstrebateľnosť klesá so zvyšujúcim sa obsahom cholesterolu a podielom rastlinných sterolov v potrave.

Obmedzenie príjmu cholesterolu na 300 mg denne, ako to okrem iného odporúča DGE, nemá podľa mnohých prieskumov v zásade žiadne pozitívne účinky na riziko ICHS. V priemere zvýšený príjem cholesterolu v potrave zvyšuje LDL cholesterol v krvi len o 1,9 mg/100 ml a HDL cholesterol o 0,4 mg/100 ml.U osoby s hladinou LDL 120 mg/100 ml a HDL hladina 50 mg/100 ml znamená zmenu pomeru LDL:HDL z 2,40 len na 2,42. Toto nie je spojené s vyšším rizikom artériosklerózy. V klinických experimentoch sa ukázalo, že zúženie tepien bolo spôsobené bez ohľadu na diétu s cholesterolom alebo bez neho.
 
Okrem iných faktorov je pre spustenie artériosklerózy rozhodujúci podiel polynenasýtených mastných kyselín v strave. Už dlho je známe, že u Eskimákov sa zriedkavo vyvinie ICHS napriek vysokej spotrebe cholesterolu (790 mg/deň v porovnaní s 551 mg/deň v Nemecku). Vhodnou tukovou stravou (vrátane > 30 % energie) s vysokým podielom mononenasýtených mastných kyselín možno dosiahnuť priaznivejšie hodnoty krvných lipidov ako pri nízkotučnej a vysokosacharidovej strave. Najmä zvýšená fyzická aktivita môže spôsobiť 10-15% zvýšenie pozitívneho HDL cholesterolu. Preto ľudia, ktorí veľa cvičia a jedia dostatok celozrnných produktov, zeleniny a ovocia, môžu znížiť existujúcu obezitu a tým znížiť riziko úmrtnosti a frekvenciu ischemickej choroby srdca. Ak sa vezmú do úvahy tieto aspekty, nedá sa nič namietať proti konzumácii mäsa a mäsových výrobkov v primeranom množstve.

Celý článok: “Vplyv diétneho cholesterolu na hladinu cholesterolu v krvi” od Priv.-Doz. DR. habil. Rainer Schubert, Univerzita Friedricha Schillera Jena, Inštitút fyziológie výživy si môžete stiahnuť tu ako súbor PDF [k stiahnutiu].

Zdroj: Jena [Dr. Rainer Schubert]