Cholesterol a jeho funkcie v ľudskom tele

Príjem cholesterolu z potravy sa stále často považuje za rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení, hoci lekárske a epidemiologické štúdie už od 90. rokov XNUMX. storočia vo veľkej miere publikujú výsledky, ktoré tento predpoklad vyvracajú. Priv.-Doz. DR. Rainer Schubert z Ústavu fyziológie výživy Univerzity Friedricha Schillera Jena predstavuje rôzne funkcie, ktoré cholesterol v ľudskom tele plní.

Cholesterol (tiež cholesterol) je životne dôležitou súčasťou každej bunky alebo bunkovej membrány a prekurzorom dôležitých účinných látok v tele. Koncentruje sa najmä v nadobličkách, mozgu, koži, slezine, vaječníkoch, sére a erytrocytoch. Cholesterol je súčasťou mozgu, nervov a bunkových membrán, ovplyvňuje imunitný systém a je východiskovou látkou pre hormóny, vitamín D a žlčové kyseliny. Rovnako ako žlčové kyseliny, steroidné hormóny, kalciferoly, steroly a iné látky, aj cholesterol patrí do triedy steroidov. Látka sa nachádza iba v živočíšnych produktoch (vrátane rýb). V porovnaní s inými živočíšnymi potravinami alebo morskými plodmi obsahuje mäso relatívne málo cholesterolu a je porovnateľné s platesou.

Cholesterol sa buď syntetizuje v tele (80 % z toho je v pečeni), alebo sa absorbuje potravou. Množstvo absorbovaného cholesterolu určuje úroveň syntézy cholesterolu u zdravých ľudí. Ak je telu potravou dodávané viac cholesterolu, ako potrebuje, u zdravých ľudí sa znižuje vlastná tvorba cholesterolu a hladina cholesterolu v krvi nestúpa. Celkový obsah cholesterolu u dospelých je 100 až 150 g, z toho 6-8 % cirkuluje v krvi. Väčšina cholesterolu sa používa na stavbu bunkových stien a tkanív. Samotná mozgová hmota pozostáva zo 17 % cholesterolu.

Fakt, že cholesterol je pre telo životne dôležitý, sa stále často ignoruje. Namiesto toho sa príjem cholesterolu v strave stále často považuje za rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení, hoci lekárske a epidemiologické štúdie od 90. rokov minulého storočia vo veľkej miere publikovali výsledky, ktoré tento predpoklad vyvracajú.

Príčiny koronárnej choroby srdca (ICHS) sú rôznorodé: diabetes mellitus, hypertenzia, infekčné choroby, genetická predispozícia, hyperlipidémia, obezita a iné. Podľa nedávnych odporúčaní sa koronárne riziko charakterizuje pomocou skóre PROCAM. Tu sa osem rizikových faktorov (krvný tlak, vek, LDL a HDL cholesterol, triglyceridy, diabetes mellitus, fajčenie a rodinná anamnéza) váži inak a uvádza sa celkové skóre. Dnes sa už celkový cholesterol v krvi nepovažuje za dôležitý pre aterogenézu. Naopak, nízka koncentrácia frakcie HDL a vysoká koncentrácia frakcie LDL v krvi (vysoký pomer LDL:HDL) sú známe ako indikátory zvýšeného rizika. Obidve frakcie však nie sú závislé od príjmu cholesterolu z potravy. Predovšetkým vzorec mastných kyselín v strave, ako aj fajčenie, telesná hmotnosť a fyzická aktivita určujú pomer LDL:HDL a tým aj riziko koronárnych ochorení. Oxidovaný LDL môže tiež spustiť tvorbu plakov a tvorbu zrazenín v tepnách. Cholesterol v potrave je teda v súvislosti s ICHS zanedbateľným faktorom.
 
Celý článok: “Cholesterol a jeho funkcie v ľudskom tele” od Priv.-Doz. DR. habil. Rainer Schubert, Univerzita Friedricha Schillera Jena, Inštitút fyziológie výživy si môžete stiahnuť tu ako súbor PDF [k stiahnutiu].

Zdroj: Jena [Priv.-Doz. DR. Rainer Schubert]