Potravinová chudoba v Nemecku je realitou
Potravinová chudoba v Nemecku je čoraz väčším problémom a súčasná štátna finančná pomoc nie je dostatočná. Zhodli sa na tom rečníci na 7. fóre BZfE „Potravinová chudoba v Nemecku – vidieť, pochopiť, stretnúť“. Eva Bell, vedúca oddelenia „Zdravá ochrana spotrebiteľa, výživa“ na Spolkovom ministerstve výživy a poľnohospodárstva (BMEL): „Téma potravinovej chudoby sa v uplynulom roku stala obzvlášť aktuálnou. Je to kontroverzná téma, ktorej sa venuje aj BMEL. Robíme všetko pre to, aby každý mohol žiť zdravo a zostarnúť. Výživová stratégia federálnej vlády, ktorá sa vyvíja pod vedením BMEL, sa preto bude zaoberať otázkou potravinovej chudoby.“
Naliehavá úloha vzhľadom na približne tri milióny ľudí v Nemecku, ktorí trpia potravinovou chudobou – a niekedy aj vážne zdravotné následky. Časť spoločnosti neuznáva potravinovú chudobu ako problém, ktorý treba riešiť politicky, ale obviňuje tých, ktorých sa to týka. Obvinenie z nedostatku vzdelania alebo nedostatku každodenných zručností sú príkladmi príliš jednoduchých, nápadných kategórií. Ak sa dotknutí voči tomu bránia a na sociálnych sieťach, napríklad pod hashtagom #ichbinarmutsBeschlagt, popisujú, ako vlastne potravinová chudoba vyzerá, alebo opisujú svoje individuálne osudy, často sa stretávajú s nenávistnými komentármi.
Spoločnosť často nepriznáva ľuďom postihnutým chudobou právo na sociálnu participáciu, ako je ísť von na kávu, jesť podľa svojich preferencií a zvykov alebo pozývať hostí na narodeninové oslavy. Doteraz na to v príjmoch občana neboli poskytnuté finančné prostriedky. Nemôcť ísť na kávu s priateľmi len preto, že nie sú peniaze, je pre mnohých ľudí jednoducho ťažko predstaviteľné. A čo ak nemáte dosť peňazí ani na obedy či školskú jedáleň? Potom deťom a mladým ľuďom z chudobných domácností chýba energia a živiny, ktoré potrebujú pre zdravý vývoj a učenie. Dostávajú sa stále hlbšie do špirály chudoby a zažívajú opak rovnakých príležitostí.
Okrem vyšších štandardných sadzieb by preto kľúčovou pákou proti potravinovej chudobe bola bezplatná škôlka a školské stravovanie. Príklad Švédska ukazuje, aké je to efektívne: deti, ktoré tam mali školskú stravu zadarmo, boli väčšie, celkovo zdravšie a neskôr zarábali aj vyššie (a pre štát aj vyššie dane).
Na fóre BZfE sa účastníci zhodli: Kým vláda nenastaví iný kurz, „nutričná chudoba v Nemecku je určite problém, o ktorý sa musíme ako výživová komunita postarať“. Margareta Büning-Fesel, prezidentka Spolkovej agentúry pre poľnohospodárstvo a potraviny (BLE). Hovorila o výskumných projektoch a technickej podpore dobrovoľníckych iniciatív, ako aj o dobrej vedeckej komunikácii. A Eva Zovko, vedúca Federálneho centra pre výživu, dodala: „Týmto podujatím zviditeľňujeme problematiku potravinovej chudoby. Ako Federálne centrum pre výživu budeme určite aj naďalej podporovať túto dôležitú spoločenskú tému z hľadiska komunikácie.“ V konečnom dôsledku to znamená nielen hovoriť o tých, ktorých postihla potravinová chudoba, ale aj nechať ich, aby sa vyjadrili. Je spoločensky nevyhnutné vidieť a chápať špecifické potreby detí, mladých ľudí a dospelých vo všetkých dimenziách výživy bez predsudkov a čeliť problémom vhodnou pomocou.
www.bzfe.de
